Sme.sk | Rožňavský Korzár | Spravodajstvo | Krásnu Hôrku mohli ochrániť lepšie

Ničivému dopadu požiaru národnej kultúrnej pamiatky sa zrejme dalo predísť protipožiarnym náterom.

KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE/KOŠICE. V piatok sa začal v Krásnohorskom Podhradí trojdňový Hudobný festival pre Krásnu Hôrku, výťažok má pomôcť pri obnove hradu, ktorý 10. marca zničil požiar.

Vyšetrovanie sa ešte neskončilo, podľa vyjadrení svedkov aj expertov sa však dalo hrad ochrániť lepšie a škody mohli byť nižšie.

Plamene v priebehu niekoľkých minút zlikvidovali všetky šindľom pokryté strechy, roztavili tri bronzové zvony v kaplnke, zničili zbierku vzácnych tureckých zbraní a exponáty v gotickej časti hradu. Najviac poškodený je palác, v ktorom sa prepadol strop.

Ohňu odolala jedine šindľová strieška nad vstupom do hradu. Osadili ju vlani po ukončení reštaurátorských prác na vstupnom portáli. Zhotovil ju miestny remeselník a natrel farbou s protipožiarnym účinkom.

O streche nehovoria

Šindľová strecha dostala podľa generálneho riaditeľstva Slovenského národného múzea (SNM) , ktoré je správcom hradu, protipožiarny náter pri výmene strešnej krytiny v rokoch 1996 až 2000.

„V nasledujúcom období sa nátery postupne obnovovali,“ povedala Gabriela Podušelová, námestníčka generálnej riaditeľky SNM.

info
História
Krásna Hôrka
  • prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333;
  • vlastnili ho tri významné rody: MariássyovciBebekovci a Andrássyovci;
  • v roku 1546 hrad opevnili podľa návrhu talianskeho architekta A. de Vedana;
  • hrad je od roku 1945 štátny a od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou.

Na streche podľa hovorkyne ministerstva kultúry Evy Chudinovej od roku 2007 urobili tri etapy náterov.

Vedenie múzea však neodpovedalo, či išlo aj po roku 2000 o protipožiarne nátery, alebo len nátery proti plesniam či poveternostným vplyvom, ktoré naopak zvyšujú riziko požiaru.

Dátum posledného protipožiarneho ošetrenia strechy nie je zrejmý ani z výročných správ SNM. V rokoch 2007 až 2009 strechu podľa správ očistili a natreli impregnačným materiálom.

Odpovedať na otázky o pravidelných protipožiarnych kontrolách nechce ani okresný riaditeľ rožňavských hasičov Ján Egri.

„Všetky materiály som odovzdal vyšetrovateľom. Kým polícia neuzavrie vyšetrovanie, nebudem sa vyjadrovať.“

Až poisťovňa Generali, s ktorou má SNM poistnú zmluvu, potvrdila, že podľa jej podkladov protipožiarnu ochranu strechy naposledy robili v roku 2000.

„Poisťovňa v tejto chvíli skúma detaily, aká látka bola na náter použitá, na akej veľkej časti strechy bol náter vykonaný a či to malo vplyv na rozsah škody,“ povedala hovorkyňa poisťovne Lucia Makayová.

Možno vyplatia menej

Podiel na požiari mal aj porast na hradnom kopci, ktorý vplyvom sucha pôsobil ako katalyzátor. „Dreviny, ktoré siahali až do výšky troch metrov, neboli v dostatočnej vzdialenosti od hradu, to znamená 10 až 15 metrov, niektoré rástli dokonca aj z hradného múru. Pokiaľ bude mať uvedená skutočnosť zásadný vplyv na vznik a rozsah škody, môžeme uvažovať o krátení poistného plnenia,“ povedala Makayová.

Špecialista na protipožiarnu ochranu drevených stavieb Anton Osvald zo Žilinskej univerzity tvrdí, že najmodernejšie protipožiarne hmoty a nátery dreva znižujú riziko požiaru a dokážu plameňom odolávať od pätnástich minút až do pol hodiny, čím dávajú hasičom väčšiu šancu na ich uhasenie.

„Škody nemuseli byť také vysoké,“ povedal expert.

Namiesto šindľov škridlice

Požiar hradu Krásna Hôrka spôsobili dvaja chlapci z podhradia, ktorí si chceli zapáliť cigaretu.

Na hrade práve budujú novú elektrickú prípojku, chystá sa montáž bleskozvodov. Strechu by mali namiesto šindľom prikryť viedenskou škridlicou.

ico

Expert na drevené stavby: Strecha by odolala dlhšie  

Protipožiarnej ochrane drevených stavieb sa venuje od roku 1975, keď obhájil diplomovú prácu na túto tému. Na otázky denníka SME odpovedal profesor na Žilinskej univerzite, uznávaný expert a bývalý súdny znalec Anton Osvald.

Aké normy sa vzťahujú na protipožiarnu ochranu drevených stavieb, či drevených striech? 

„Na Slovensku neexistuje žiadna špeciálna norma pre protipožiarnu ochranu drevených stavieb, alebo drevenej krytiny. Každá stavba je posudzovaná podľa základnej protipožiarnej normy, ktorá charakterizuje tri kategórie stavieb: z nehorľavých hmôt, zo zmiešaných hmôt, teda horľavých aj nehorľavých, alebo z horľavých hmôt. Na základe týchto kategórií sú potom stanovené určité obmedzenia na dispozičné riešenie takejto stavby.“

Nemal by ale vlastník, v tomto prípade štát, vyvinúť maximálne úsilie na ochranu národnej kultúrnej pamiatky Krásna Hôrka pred požiarmi?

„Pochopiteľne, že každý vlastník, nielen štát, by sa mal vo vlastnom záujme riadiť platnou vyhláškou o protipožiarnej prevencii. Keďže hrad Krásna Hôrka je „neštandardnou stavbou“ – kultúrnou pamiatkou, má svoje špecifiká, vlastník by teda mal dodržiavať odporúčania v rámci prevencie. Faktom ale je, že množstvo nehnuteľností so štatútom kultúrna pamiatka nespĺňa všetky kritériá protipožiarnych noriem a majú udelené výnimky.“

Aké sú možnosti ochrany drevenej krytiny pred požiarom?

„Jednou z možností je aplikácia protipožiarnych náterov, alebo iných retardačných látok. Riziko požiaru by znížila napríklad impregnácia šindľa tlakovým spôsobom, čím sa dosiahne vyššia účinnosť protipožiarnej látky. Okrem samotného náteru sú možné aj iné opatrenia v strešných konštrukciách, napríklad delenie priestoru protipožiarnymi bariérami, sprchové systémy samohasiacich zariadení a podobne.“

Podľa očitých svedkov strecha vzbĺkla od horiaceho porastu na hradnom kopci v priebehu dvoch - troch minút. Myslíte si, že pri správnej aplikácii protipožiarneho náteru strechy by sa dalo katastrofe na hrade Krásna Hôrka predísť, alebo, akým spôsobom sa jej dalo zabrániť? 

„Účinnosť závisí od druhu látky a spôsobu jej aplikácie. Najmodernejšie protipožiarne hmoty a nátery dokážu plameňom odolávať od pätnástich minút až do pol hodiny, reálne teda znižujú riziko vzniku požiaru. Treba však zároveň dodať, že žiadna látka aplikovaná na drevených stavbách či strechách nedokáže požiaru zabrániť, neurobí z dreva nehorľavú látku, len ho oddialia. Hasiči však môžu získať drahocenné minúty na jeho uhasenie. Keby bol aplikovaný kvalitný retardér, škody nemuseli byť také vysoké.“

Podľa zistení poisťovne Generali, s ktorou má Slovenské národné múzeum uzavretú poistnú zmluvu, chemická protipožiarna ochrana bola aplikovaná na časti strechy hradu v roku 2000. Aká je životnosť týchto látok? 

„Keby som chcel presne odpovedať, musel by som poznať o aký druh náteru či hmoty išlo, či bol aplikovaný na celej streche, alebo len na jej časti. Ochranné látky a nátery však zväčša strácajú účinnosť po štyroch až šiestich rokoch, potom by ich mali obnoviť.“

Požiar Krásnej Hôrky spôsobil podľa odhadu poisťovne škodu na nehnuteľnosti vo výške sedem miliónov korún? Viete odhadnúť pomer nákladov na kvalitnú ochranu pamiatky a výškou škody? 

„Dovolím si tvrdiť, že špičkový protipožiarny systém vrátane náterov, sprchových systémy, roliet, atď. by sa dal vybudovať za tridsať percent z celkovej výšky odhadovanej škody.“

Ako by ste charakterizovali stav ochrany pamiatok pred požiarmi na Slovensku v porovnaní s inými krajinami? 

„Stačí sa pozrieť do Čiech, kde je ochrana na podstatne vyššej úrovni.“

Mikuláš Jesenský

ico

Rezbár: Nemuselo sa to stať

Štát sa mal lepšie starať o okolie hradu, hovorí stolár z Podhradia.

KRÁSNA HÔRKA. Stolára a rezbára Ľudovíta Baffyho z Krásnohorského Podhradia poznajú v širokom okolí. Skromný, málovravný, zručný a pracovity chlap na 10. marec 2012 nezabudne.

Z dielne pod hradným kopcom zbadal husté kúdole dymu a plamene. Prudký južný vietor ich rozdúchal, suchá tráva po kolená a stromy pri hradnom múre ich prikrmovali, v priebehu niekoľkých minút preskočili na šindľovú strechu.

„Snažili sme sa oheň uhasiť, no nešlo to. Hneď som si uvedomil, že drevená strecha pokrytá šindľom padne,“ spomína majster.

Pamätá si, ako strechu pred pár rokmi natierali štyria chlapi, podľa neho proti plesni a hmyzu. „Šindle boli staré, popraskané, aktívna plocha sa tým ešte viac zväčšila, náter ešte viac zvýšil ich horľavosť. Strecha vzbĺkla za dve­tri minúty. A horela ako fakľa.“

Nedotknutá ostala jedine šindľová strieška nad vstupným portálom. Šindle vlastnoručne vyrobil a osadil Ľudovít Baffy. „Natrel som ich farbou s protipožiarnou ochranou,“ hovorí.

Majster hovorí, že príčiny požiaru musia vyšetriť policajti, myslí si však, že riziko sa dalo znížiť. „Kedysi kopec vypásali kravy, potom to pamiatkari zakázali. Keby sa štát viac staral o okolie i samotný hrad, nemuselo sa to stať.“

Mikuláš Jesenský

 

piatok 1. 6. 2012 20:06 | Mikuláš Jesenský
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Požiar zničil celú strechu, najviac poškodil palác.

Požiar zničil celú strechu, najviac poškodil palác.

Foto: PRE SME – JOZEF JAROŠÍK

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA